UVARTESIPIVO | Obchod s potrebami pre domácu výrobu piva

Pivné štýly - druhy pív

Pivo rozlišujeme podľa toho, akým spôsobom kvasí, aký podiel mladiny sa používa pri výrobe a podľa farby.

Kvasenie mladiny môže prebiehať dvoma spôsobmi – vrchným a spodným. Kvasinky pri vrchnom kvasení stúpajú na povrch, kde vytvárajú vrstvu. Toto kvasenie prebieha rýchlejšie a pri vyššej teplote – 20 ° C. Výsledkom sú pšeničné pivá, pivá s ovocnou arómou „ale“, tmavé piva typu porter (obsahujú i väčší podiel mladiny) a silné kvasnicové pivá.

Spodné kvasenie prebieha pri nižších teplotách (8 °C) a trvá dlhšie. Na výrobu sa používajú kvasinky, ktoré klesajú na dno nádoby. Spodným kvasením sa vyrábajú ležiaky , ktoré sú odvodené od druhej fázy kvasenia – dokvášania, pri ktorej oddychujú čiže ležia. Týmto spôsobom je možné vyprodukovať svetlé i tmavé, horké i sladké pivá, s menším podielom alkoholu alebo s väčším podielom alkoholu. Tieto všetky sa zaraďujú do troch typov spodných pív – plzenský, mníchovský a dortmundský typ piva.

Plzenské pivá sú svetlé, s vyššou koncentráciou chmeľu, s podielom mladiny 11 až 12 %, so stredne horkou chuťou a kvalitnou penou. Vyrábajú sa dekokčnou rmutáciou (viď výroba piva) a sú stredne prekvasené. Mníchovský typ predstavujú tmavé pivá s vyššou koncentráciou mladiny (14 – 19 %). Sú menej chmeľové, nízko prekvasené, so sladšou chuťou. Dortmundské pivo obsahuje najviac alkoholu, ide o silne prekvasený a mierne horký typ piva. Chuťovo sa nachádza niekde medzi plzenským a mníchovským pivom.

Spodne a vrchne vykvasené pivá dopĺňajú spontánne vykvasené pivá , ktoré vznikajú spontánnym kvasením mikroflóry. Do piva vnikajú kvasinky zo vzduchu, ktoré sa v nádobe miešajú s kvasinkami z predošlého kvasenia. Týmto spôsobom sa v súčasnosti vyrábajú len niektoré druhy piva. Najznámejšie pivovary so spontánnym kvasením sú v Belgicku, vo Francúzsku a v Holandsku.

Ďalším artiklom pri rozdeľovaní pív do viacerých druhov je stupňovitosť piva. O výške stupňovitosti rozhoduje podiel alebo hustota mladiny, z ktorej sa konkrétne pivo vyrobilo. Ľudia si ju často mýlia s obsahom alkoholu v pive, avšak číslo stupňovitosti býva vyššie ako percento alkoholu. Napríklad obyčajné výčapné pivo má 7 až 10 stupňov, čiže 7 až 10 % podielu mladiny, ale len 1,6 % alkoholu. Ležiacke pivo je 12 stupňové, špeciálne pivá obsahujú najmenej 14 stupňov. Podiel mladiny môže byť najviac 20 %, vtedy pivo obsahuje 5,5 % alkoholu. Existujú i takzvané nealkoholické pivá alebo pivá s nižším obsahom alkoholu. Nealkoholické pivá obsahujú 0,5 % alkoholu, pivá s nižším obsahom najviac 1, 2 % alkoholu.

Podľa farby rozdeľujeme pivá na svetlé a tmavé. Svetlé pivá sa vyrábajú spodným kvasením, zaraďujú sa medzi plzenské typy. Ich hlavnou ingredienciou je svetlý slad a tieto pivá majú väčší podiel mladiny. Tmavé pivá sa vyrábajú z opraženého karamelového sladu. Varia sa pri vyššej teplote a zaraďujú sa do mníchovského typu alebo bavorského typu (porter). Poznáme i polotmavé pivá, ktoré tvoria medzistupeň medzi plzenským a tmavým pivom a vznikajú miešaním svetlých a tmavých sladov.

Okrem všetkých hore spomenutých druhov existuje i kvasnicové alebo kvasinkové pivo, ktoré sa vyrába z bežného výčapného piva, do ktorého sa počas hlavného kvasenia pridajú kvasinky vo forme bielych krúžkov.

Pilsener (Plzeňské) Tento typ piva prvýkrát uvaril Josef Groll (5.10.1842) v Plzni. Išlo o spodne kvasené pivo s výraznou chmeľovou horkosťou a ľahkou sladovosťou s kvetinovou arómou. V dnešnej dobe ide o ľahko neutrálne pivo. Býva označené skratkou-Pils). Objemový podiel alkoholu sa pohybuje okolo 4,5-5% (Pilsner Urquell má dokonca iba 4,4% - čo je najmenej zo všetkých pív plzeňského typu). Pivo sa podáva chladené, minimálne však 8 stupňov Celziových.

Münchener (Mníchovské) je medzinárodne uznávané tmavo hnedé nedosladzované sladové pivo. Vzniklo v Mníchove, kde sa najčastejšie označuje ako "čierne" (dunkel - ležiak), pretože sa vyrába aj jeho svetlejšia obdoba. Objemový podiel alkoholu sa pohybuje okolo 4,1% a podáva sa s pivničnou teplotou (tmavé) alebo mierne chladené (svetlé).

Dortmunder je od plzenského piva trochu plnšie (farbou i chuťou), je tu menší podiel chmeľu a je trochu jemnejšie. Niekedy sa označuje skratkou Dort (Holandsko, Belgicko - viac alkoholu a je sladšie) alebo Export. Objemový podiel alkoholu je 5% a podáva sa mierne chladené.

Kölsch Je to vrchne kvasené pivo s pevnou líniou, pomenované podľa nemeckého mesta Kolín nad Rýnom. Svetlé pivo, ľahké a jemné, ale so silným obsahom oxidu uhličitého. Má okolo 5% alkoholu a môže sa variť s malým množstvom pšeničného sladu. Kölsch je chránený druh s pevne stanoveným obsahom a metódou varenia. Pozoruhodná schopnosť tohto piva je upokojiť žalúdok. Podáva s pivničnou teplotou a s tradičným nemeckým párkom.

Duvel Tento "čert ,alebo diabol" je typickým belgickým pivom. Niekedy môžeme počuť názov ťažké svetlé belgické pivo. Pripravuje sa vrchným kvasením, čo zaručuje vyšší podiel alkoholu a ráznu chmeľovú horkosť. Môže sa piť ako studené tak pri izbovej teplote.

Porter Ide o londýnske pivo vyrábané z opraženého, nesladového jačmeňa a silne chmelené. V dnešnej dobe sa vyrába spodnou fermentáciou-kvasením hlavne iných krajinách než v Anglicku (napr Poľsko Baltic Porter). Alkoholový podiel sa pohybuje okolo 5-7,5% a podáva sa pri pivníčnej teplote.

Rauch Beer dymové pivo slad z týchto pív sa suší nad dymom z dreva,slamy (alebo rašeliny). Môžu to byť spodne aj vrchne kvasené pivá. Vždy je u nich charakteristická dymová chuť. Tento štýl sa vyskytuje predovšetkým v nemeckom Bambergu a blízkom okolí, ale môžeme ho najsť aj v Škótsku, vo Francúzsku a dokonca aj na Aljaške.

Brown Ale je preslávené najmä v Anglicku a Belgicku. Má charakteristickú jemnú, sucho sladkastú chuť. Tmavé, vrchne kvasné je tadičným typom piva v Británii. Je dosť sladké a môže obsahovať až 6% alkoholu. Podáva sa s pri izbovej teplote.

Bock v preklade Kozel alebo po našom CAP (nemá nič spoločné s našim Kozlom). Jeho pôvod siaha do Dolného Saska, ale v súčasnosti sa skôr vyrába v Mníchove. Tento druh je spojený s ročným obdobím - jesenné pivo. Ide o spodne kvasené pivo s vyšším obsahom alkoholu (okolo 6%) a výrazné sladovej sladkosti.

Doppelbock vyrába sa pomocou spodného kvasenia. S týmto typom výroby prišli talianski mnísi v Bavorsku. Názvy týchto typov pív väčšinou končia na-ator. Objemový podiel alkoholu je vysoký 7,5-13% a podáva sa mierne chladené alebo pri izbovej teplote.

Ale toto pivo je veľmi rozšírené namä na britských ostrovoch. Je vrchne kvasené v britskom štýle. Tohoto názvu sa však často zneužíva. Klasické ALE by malo mať farbu jantárovú. Chuť býva väčšinou horká, až sladkastá, ale vylúčená nie je ani chuť kyslastá. Väčšina pív je pomerne plná a ovocná. Existujú ďalšie druhy pív typu ALE: napr ale Mild ale, Bitter, ale aj Belgické pivá v štýle ale ako aj Škótske ale s prídavkom melasy.

Amber ide len o špeciálny typ belgických alebo amerických vrchne kvasených pív typu ALE. Zdôrazňuje sa tu však len jeho špecifické sfarbenie.

Saison (ale) ide o typ ale. Je prirodzene upravované vrchne kvasené. Vyrába sa vo Valounské časti Belgicka a na belgicko-francúzskych hraniciach. Podáva sa pri pivničnej teplote a má objemový podiel alkoholu okolo 5%.

Mild ale obľúbené je najmä v strednej časti a na severozápade Anglicka. Býva hnedé (temné) a s karamelovou príchuťou. Malo by byť len jemne chmelené. Ide o najlacnejšie vrchne kvasené pivo. Podiel alkoholu sa pohybuje okolo 2,5-3,5%. Podáva sa so sklepovou alebo s izbovou teplotou. .

Ale Bitter pivo výraznj medenej farby. Je oveľa viac chmelené než väčšina pív na svete. Niekedy mimoriadne horké, v konzistencii veľmi často plné. Má nízky obsah oxidu uhličitého. Objemový podiel alkoholu je 3-3,5%. Ide o anglický národný nápoj podávanýčasto aj pri izbovej teplote.

Ale Belgické pivo je vlastne obdobou anglického a má tiež porovnateľný charakter. Belgické je však trochu viac korenené a je živšie. Belgičan pomenuje svoje pivo termínom ale, ak je jantárovej farby a vrchne kvasené a ak nemá príliš vysoký obsah alkoholu. Belgická piva ale sú veľmi vhodné pre uhasenie smädu namiesto pív plzeňských.

Burton pale ale je živé pivo, ľahko nakyslastej chuti, so silnou príchuťou chmeľu. Tento typ je niekedy známy pod názvom India pale ale, čo je reminisance na dávny veľký koloniálnej obchod. Pale ale sa v sile rôznia, ale väčšinou sa jeho objemový podiel alkoholu pohybuje okolo 5%.

Škótske ale toto pivo býva plné a zaguľatené, väčšinou dosť tmavé, sladké a má sladovú praženú príchuť. Toto pivo sa pomaly prestalo vyrábať v Škótsku a tak sa teraz varí skôr vo Francúzsku a Belgicku. Najsilnejšie pivá tohoto druhu sa teraz predávajú v Belgicku s objemovým podielom alkoholu 7%. Podáva sa aj pri izbovej teplote

Alt ide o spodne kvasené pivo najčastejšie vyrábané v Nemecku. Alt = Starý: tieto piva sa nechávajú 3-8 týždňov dozrieť "za studena". Farba je hnedastá (ale nie je to vždy pravidlom), chuťovo je jemné, mierne horkasté, môže pripomínať chuť ľahko praženého sladu. Opäť existujú ďalšie typy piva ALT: Düsseldorfer,

Düsseldorfer alt pivo je vyrábané vrchnou fermentáciou s výraznou medenou farbou. Pije sa predovšetkým v okolí Düsseldorfa a v niektorých ďalších mestách severného Porýnia a Vestfálska. Je to akýsi druhý bratranec britského vrchného nadkvasného, je však v chuti menej vinný. Objemový podiel alkoholu je vyšší ako 4%. Podáva sa pri pivničnej teplote, niekedy sa prekladá ovocím.

Viedenský typ (Březňák, Marzen) vyrába sa spodnou fermentáciou. Býva jantárovo žltkastý a nadpriemerne silný. Objemový podiel alkoholu sa pohybuje okolo 5,5% a podáva sa pri izbovej teplote.

Stout v preklade znamená tučný. Ide o veľmi silné a telnaté pivo. Väčšinou má tmavo čiernu farbu a príchuť spáleného sladu. Existujú rôzne modifikácie "stoutu" - takže ich chuť môže byť aj horká, sladká alebo suchá ... to čo majú však spoločné, je ich hustá krémová pena.

Bitter stout národné pivo Írska. Hlavným pivovarom, ktorý toto pivo varí je Guiness z Dublinu, ale aj pivovary v Karibiku alebo západnej Afrike. Väčšinou ide o pivo horkejšia chuti - niekedy označovaný ako extra stout. Najlepšie chutí pri izbovej teplote, ale možno aj vychladené (prípadne so šampanským).

Milk stout Niekedy označovaný ako sweet stout. Ide o mierne mliečny anglický stout s nízkym obsahom alkoholu. Býva mierne sladký pretože sa pri výrobe pridáva nezkvasitľný cukor Laktóza Podáva sa pri izbovej teplote. .

Russian stout Je mimoriadne silný a výrazne voňavý. Pôvodne sa vyrábal v Petrohrade, dnes však aj v Londýne s objemovým podielom alkoholu viac ako 10,5%.

Pšeničné pivo v Belgicku má toto pivo kyslastú a korenistú príchuť a je zakalené. Vyrába sa z nesladované pšenica + pridanie rôznych bilinek a kôry z pomaranča. V Nemecku sa varí zo zesladované pšenica bez ďalších prísad. Pšeničné pivá sú aj tmavé aj svetlé a majú osviežujúco-kyslastú chuť.

Jačmenné víno (Barlay wine) Ide o veľmi silné vrchne kvasené pivo. Sfarbenie sa môže pohybovať od svetlej až po tmavú. Aj v Británii sa najsilnejšší pivný produkt nazýva jačmenné víno.

Juhonemecké pšeničné môžeme nájsť velké množstvo variant tohoto piva. Má výraznejšiu hustotu (12,4-14) ako Berlínskeho svetlé. Objemový podiel alkoholu je 5% a vyššie. Podáva sa so sklepovou teplotou alebo mierne chladené s plátkom citróna

Lambiek Ide o úplne zvláštny typ piva. Vzniká spontálním kvasením (taký prapôvodca všetkých ostatných pív :-)) Pre výrobu sa využíva špeciálnych kvasníc až z belgického mesta Zennevallei (juh od Bruselu). Varí sa z 30% pšenice, ponechá sa v dubovom dreve (najčastejšie obrovské sudy). Obsahuje málo alkoholu a vo svojej "panenskej" podobe nie je príliš obľúbené.

Ovocné pivo Ide predovšetkým o belgické pivá, do ktorých sa pridáva určité množstvo ovocia. Základ môže tvoriť lambiek . Najčastejšie modifikácie sú "čerešňové" (tzv. kriekové pivo) a "malina" (prípadne banány, čučoriedky, jablká ...).

Steam beer Ameriský druh piva vznikol v oblasti zálivu San Francisca. Je to vlastne taký hybrid medzi vrchnou a spodnou fermentáciou. Ide o veľmi živé pivo a pri narážaní suda vyšiel vždy zvuk pripomínajúci unikajúcu paru. V San Franciscu existuje dodnes pivovar, ktorý tento typ piva varí. Objemový podiel alkoholu je 5% a podáva sa pri izbovej teplote.

Trappiste je to vrchne kvasené pivo a na svete existuje len 6 pivovarov (5 v Belgicku a 1 v Holandsku), ktoré tak svoje pivo môžu nazývať. Veľmi pripomínajú belgickej piva typu ale alebo jačmenné vína. Je to mimoriadne silné, prirodzene upravované pivo. Obdobou trappiste je rakúsky a nemecký Klosterbäu a Stiftsbräu.Podává sa so sklepovou teplotou as veľkou úctou. Objemový podiel alkoholu je 6-8%. Tripple je druhom trappiste a vyznačuje sa mimoriadne zlatissté farby. flámskej hnedé Belgická špecialitka :-)) Máva červenohnedú farbu. Zreje snáď rok alebo aj viac rokov. Tým vzniká ľahko sladkokyslá príchuť. Nakoniec sa reže s mladým pivom. Podiel alkoholu je 5%.